Znalostná bázaCentrum skúšok
SKSlovenčina
Vybrať jazyk13

CKTIS / C++

`std::vector::data`: ukazovateľ na vyrovnávaciu pamäť a hranice rozsahu

Získaj ukazovateľ na prvky vektora, odovzdaj ho spolu s počtom prvkov a rozpoznaj, kedy ukazovateľ prestáva platiť.

Verzia: ISO C++23; implementation support may vary

Syntax

#include <vector>

// Member declarations of std::vector<T, Allocator> (T != bool):
constexpr T* data() noexcept;
constexpr const T* data() const noexcept;

std::vector::data z hlavičky <vector> vracia v konštantnom čase surový ukazovateľ do súvislej pamäte vektora, bez kopírovania a bez prenosu vlastníctva. Pri neprázdnom vektore vracia adresu prvého prvku. Nekonštantný vektor vracia T*, cez ktorý sa dajú meniť existujúce prvky; vektor const vracia const T*. Cez const T* nemožno priradiť novú hodnotu samotnému prvku, ale ak je T triedny typ, jeho dátové členy deklarované ako mutable sa tak dajú meniť. Obe preťaženia sú noexcept a od C++20 aj constexpr. Špecializácia std::vector<bool> nemá štandardnú členskú funkciu data().

Ak p = v.data() a n = v.size(), potom je [p, p + n) platný polootvorený rozsah. Pri neprázdnom vektore ukazuje p + n tesne za posledný prvok a nesmie sa dereferencovať. Ak n == 0, p môže, ale nemusí byť nullptr; v oboch prípadoch ho nemožno dereferencovať. Testuj v.empty() alebo n == 0, nie to, či je ukazovateľ nulový.

Funkcii, ktorá spracúva vyrovnávaciu pamäť, odovzdaj ukazovateľ a počet prvkov alebo dvojicu ukazovateľov vymedzujúcich rozsah. size() počíta prvky, nie bajty; pri type char sú oba počty rovnaké. Vyrovnávacia pamäť std::vector<char> nemá automatický ukončovací znak \0 a vnútorný \0 neukončí čítanie ohraničené dĺžkou. Pri prázdnej vyrovnávacej pamäti over, či funkcia akceptuje nulový počet a prípadný nulový ukazovateľ. Samotné reserve() nevytvára prvky: pred zápisom do ďalších prvkov použi resize().

Neuvoľňuj pamäť cez tento ukazovateľ a nepoužívaj ho po zániku vyrovnávacej pamäte. Realokácia zneplatní ukazovatele na prvky aj dovtedajší koniec rozsahu. push_back() môže spôsobiť realokáciu; aj bez nej zostáva ukazovateľ na existujúci prvý prvok platný, no koniec rozsahu treba vypočítať znova. Po zmene štruktúry vektora je najjednoduchšie znova zavolať data() a size().

Príklady

#include <cstddef>
#include <iostream>
#include <vector>

void print_bytes(const char* first, std::size_t count) {
    const char* last = first + count;
    for (auto p = first; p != last; ++p) {
        std::cout << (*p == '\0' ? '0' : *p) << ' ';
    }
    std::cout << '\n';
}

int main() {
    std::vector<char> bytes{'A', '\0'};
    bytes.push_back('B');
    const auto& input = bytes;
    print_bytes(input.data(), input.size());
}

Výsledok

A 0 B 

`print_bytes` vypočíta ukazovateľ tesne za posledný prvok a spracuje všetky tri bajty. Vnútorný `\0` zobrazí ako viditeľnú `0` a operátor `<<` vloží medzeru za každý znak, aj za `B`, pred koncom riadka.

Súvisiace lekcie

  • C++ · Lekcia 27 · Pokročilá · Verzia: 3
  • C++ · Lekcia 58 · Pokročilá · Verzia: 3

Zdroje