Znalostná bázaCentrum skúšok
SKSlovenčina
Vybrať jazyk13

CKTIS / C++

std::vector::back — prístup k poslednému prvku

Pomocou `back()` môžeš prečítať alebo zmeniť posledný prvok neprázdneho vektora. Zisti, kedy výsledok prestane platiť a prečo vybratie prvku z haldy vyžaduje dva samostatné kroky.

Verzia: ISO C++23; implementation support may vary

Syntax

#include <vector>

// Member declarations of std::vector<T, Allocator> in C++23
constexpr reference back();
constexpr const_reference back() const;

std::vector::back je členská funkcia bez argumentov deklarovaná v <vector>. Sprístupňuje posledný prvok v konštantnom čase bez jeho odstránenia či zmeny size(). V bežnom std::vector<T> vracajú preťaženia constexpr typ T& alebo, pri vektore const, const T&. Preto v.back() = 3 zmení prvok v std::vector<int>. Pri špecializácii std::vector<bool> vracia preťaženie bez const zástupný objekt (proxy) hodnotou a preťaženie const vracia bool hodnotou. Pri tejto špecializácii bool saved = v.back(); uloží hodnotu, nie zástupný objekt.

V C++23 má volanie back() na prázdnom vektore nedefinované správanie: výnimka ani diagnostické hlásenie nie sú zaručené. Ak vektor môže byť prázdny, najskôr over !v.empty(). reserve() môže zvýšiť kapacitu, ale nepridáva prvky ani nemení size(). V neprázdnom vektore pristupuje back() k rovnakému prvku ako *std::prev(v.end()); samotný v.end() je iterátor za posledným prvkom a nesmie sa dereferencovať.

Uložená referencia nesleduje poslednú pozíciu. Ak push_back() nespôsobí realokáciu, referencia stále odkazuje na pôvodný prvok, ktorý už nie je posledný. Realokácia zneplatní referencie na prvky; po odstránení odkazovaného prvku alebo zániku vektora sa referencia tiež nesmie používať. Ak hodnotu potrebuješ aj po odstránení, najskôr ju skopíruj, napríklad pomocou int saved = v.back(); pri vektore hodnôt typu int.

Posledný prvok nemusí byť minimum ani maximum. std::minmax_element(v.begin(), v.end()) vracia dvojicu iterátorov: first odkazuje na minimum a second na maximum. Pri prázdnom rozsahu sa oba rovnajú v.end() a nesmú sa dereferencovať.

Pri platnej neprázdnej halde presunie std::pop_heap(v.begin(), v.end()) pôvodný koreň na poslednú pozíciu a zachová haldu vo zvyšnom prefixe, ale veľkosť vektora nezmení. Presunutú hodnotu prečítaj pomocou back() a potom prvok odstráň pomocou pop_back(), ktoré nič nevracia.

Príklady

#include <algorithm>
#include <iostream>
#include <vector>

int main() {
    std::vector<int> v;
    v.reserve(2);
    if (v.empty()) {
        std::cout << "empty\n";
    }

    v.push_back(7);
    v.push_back(2);
    v.back() = 3;
    const std::vector<int>& read_only = v;
    std::cout << read_only.back() << '\n';

    std::make_heap(v.begin(), v.end());
    if (!v.empty()) {
        std::pop_heap(v.begin(), v.end());
        const int removed = v.back();
        v.pop_back();
        std::cout << removed << '\n';
    }
    if (!v.empty()) {
        std::cout << v.back() << '\n';
    }
}

Výsledok

empty
3
7
3

Po `reserve(2)` je vektor stále prázdny. Priradenie cez `back()` zmení `2` na `3` a čítanie cez referenciu `const` vypíše `3`. Po `pop_heap()` kód skopíruje `7` pred odstránením prvku; vo vektore zostane `3`.

Súvisiace lekcie

  • C++ · Lekcia 30 · Pokročilá · Verzia: 3
  • C++ · Lekcia 34 · Pokročilá · Verzia: 3

Zdroje