Znalostná bázaCentrum skúšok
SKSlovenčina
Vybrať jazyk13

CKTIS / C++

Deklarácie ukazovateľov na členy triedy: `int C::*` a funkcie `const`

Deklarujte ukazovateľ na nestatický dátový člen typu `int` a ukazovateľ na členskú funkciu `const`. Deklarovaný typ určuje, ktorý variant preťaženej funkcie sa vyberie.

Verzia: ISO C++23; implementation support may vary

Syntax

int C::* data = &C::value;
R (C::* method)(Args...) const = &C::f;

using DataMember = int C::*;
using ConstMemberFunction = R (C::*)(Args...) const;

// C is the class, R is the return type, and Args... is a template type-pack expansion.
// Concrete declaration of a pointer to an int(int) const member function:
int (C::* call)(int) const = &C::f;

int C::* data = &C::value; deklaruje ukazovateľ na nestatický dátový člen typu int triedy C. C:: označuje rozsah platnosti triedy. Výraz &C::value označuje člen bez toho, aby získal adresu položky konkrétneho objektu. Naopak, &obj.value má typ int*, ak obj nemá kvalifikátor const ani volatile a value je bežný člen typu int.

R (C::* method)(Args...) const deklaruje ukazovateľ na nestatickú členskú funkciu s implicitným parametrom objektu. R je návratový typ a Args... rozbaľuje balík typov parametrov. Zátvorky zoskupujú C::* method. Koncové const kvalifikuje funkciu, nie ukazovateľ: funkciu možno volať na objekte const. V deklarácii int (C::* method)(int) const = &C::f; cieľový typ vyberie preťažený variant s const, nie variant bez neho.

Ukazovateľ na člen vytvoríte zápisom &C::value alebo &C::f, bez zátvoriek okolo kvalifikovaného mena. Získaním adresy statického člena vznikne obyčajný ukazovateľ na objekt alebo funkciu. V C++23 vznikne obyčajný ukazovateľ na funkciu aj pri získaní adresy členskej funkcie s explicitným parametrom objektu (this na začiatku zoznamu parametrov).

Použite obj.*data s objektom alebo ptr->*data s ukazovateľom na objekt. Pri volaní zachovajte zátvorky: (obj.*method)(2) alebo (ptr->*method)(2). Ukazovateľ na člen nie je viazaný na konkrétny objekt a nepredlžuje jeho životnosť. Použite ho s vhodným objektom, ktorého životnosť ešte neskončila. Použitie nulového ukazovateľa na člen (nullptr) v týchto operáciách vedie k nedefinovanému správaniu.

Príklady

#include <iostream>

struct C {
    int value;

    int f(int n) { return value - n; }
    int f(int n) const { return value + n; }
};

int main() {
    int C::* data = &C::value;
    int (C::* method)(int) const = &C::f;

    C obj{10};
    obj.*data = 40;
    const C* ptr = &obj;

    std::cout << (obj.*data) << '\n';
    std::cout << (ptr->*method)(2) << '\n';
}

Výsledok

40
42

`obj.*data` uloží `40`. Volanie cez `ptr` použije vybraný preťažený variant s `const`, ktorý pripočíta `2`. Program preto vypíše `40` a potom `42`.

Súvisiace lekcie

  • C++ · Lekcia 54 · Stredne pokročilá · Verzia: 2

Zdroje