std::optional::operator-> — prístup k členu obsiahnutej hodnoty
Operátor `->` sprístupňuje člen hodnoty uloženej v `std::optional`. V C++23 pred jeho použitím over, či je hodnota skutočne prítomná.
CKTIS / Znalostná báza
Syntax, operátory a pojmy programovania. Nájdi vysvetlenie, prezri si príklad a pokračuj v učení.
Operátor `->` sprístupňuje člen hodnoty uloženej v `std::optional`. V C++23 pred jeho použitím over, či je hodnota skutočne prítomná.
`*opt` vracia referenciu na uloženú hodnotu. Pred dereferenciou over, že je hodnota prítomná: index `0` je platný výsledok, nie chýbajúca hodnota.
`if (opt)` overuje, či `std::optional` obsahuje hodnotu, nie či je táto hodnota pravdivá. Index `0` aj príznak s hodnotou `false` sa počítajú ako prítomné hodnoty.
Vyber pamäťový zdroj pre vektor PMR a zisti, kedy rovnaký zdroj dostanú jeho prvky a ako sa v tomto ohľade líši obyčajný vektor.
Zisti, či zdieľaný stav zastavenia prijal požiadavku, aby sa práca dala ukončiť na bezpečnom mieste. Výsledok `true` neznamená, že vlákno už skončilo.
`std::string::empty` zisťuje, či má reťazec nulovú dĺžku. Pri spájaní argumentov nehovorí, či už bola prvá pozícia spracovaná.
Nájdi index znaku alebo podreťazca a porovnaj ho s `std::string::npos` skôr, než ho použiješ ako index alebo než text skopíruješ či zmeníš.
Výsledok `std::string::find` porovnávajte s `std::string::npos`. Ako počet znakov v `substr` alebo `erase` tá istá konštanta znamená „až do konca“, nie počiatočnú pozíciu.
Pomocou `back()` môžeš prečítať alebo zmeniť posledný prvok neprázdneho vektora. Zisti, kedy výsledok prestane platiť a prečo vybratie prvku z haldy vyžaduje dva samostatné kroky.
`begin()` vracia počiatočný iterátor vektora. Kvalifikátor `const` určuje použité preťaženie a `end()` označuje pozíciu, ktorú nemožno dereferencovať.
`std::vector::clear` zničí všetky prvky a nastaví veľkosť vektora na nulu, no kapacitu zachová na ďalšie vkladanie.
Získaj ukazovateľ na prvky vektora, odovzdaj ho spolu s počtom prvkov a rozpoznaj, kedy ukazovateľ prestáva platiť.
Vytvorí z odovzdaných argumentov jeden prvok na konci vektora. Zistíte, čo funkcia vracia a kedy pridanie zneplatní existujúce referencie.
Pomocou `v.empty()` v konštantnom čase zistíš, či vektor neobsahuje žiadne prvky. Rezervovaná kapacita výsledok neovplyvňuje.
`std::vector::end` vracia pozíciu za posledným prvkom, nie samotný posledný prvok. Táto pozícia do rozsahu nepatrí a pomáha rozpoznať neúspešné vyhľadávanie.
`front()` sprístupňuje prvý prvok vektora v konštantnom čase. Ak môže byť vektor prázdny, najprv to over pomocou `empty()`.
Vložte hodnotu, viac kópií, inicializačný zoznam alebo rozsah iterátorov pred zvolenú pozíciu. Použite vrátený iterátor a zistite, ktoré pôvodné iterátory zostávajú platné.
`pop_back()` odstráni posledný prvok neprázdneho vektora bez toho, aby vrátil jeho hodnotu. Ak vektor uchováva haldu, `std::pop_heap` zmení usporiadanie prvkov a `pop_back()` zmenší ich počet.
Pridajte jeden prvok kopírovaním alebo z r-hodnoty. Zistite, kedy realokácia zneplatní ukazovatele a prečo pôvodný iterátor `end()` prestane platiť aj bez realokácie.
`reserve(n)` zabezpečí miesto celkovo aspoň pre `n` prvkov, ale žiadne nevytvorí. Použi túto metódu pred sériou pridávaní na koniec, ak poznáš konečný počet prvkov alebo rozumnú hornú hranicu.
`size()` vracia aktuálny počet prvkov v konštantnom čase. Platné indexy určuje tento počet, nie kapacita zistená pomocou `capacity()`.
Vymeňte obsah a kapacitu dvoch vektorov v konštantnom čase. Overte kompatibilitu alokátorov a zistite, ktoré iterátory zostanú po výmene platné.
Porovnajte uloženie po záznamoch a po položkách podľa spôsobu prístupu k údajom, lokality vo vyrovnávacej pamäti a nákladov na prevod.
Na objekt vytvorený pomocou `new T` použi `delete`, na pole vytvorené pomocou `new T[n]` použi `delete[]`. Tieto výrazy riadia životnosť objektov, kým príslušné funkcie s `[]` aj bez nich spravujú pamäť.