Znalostná bázaCentrum skúšok
SKSlovenčina
Vybrať jazyk13

CKTIS / C++

Návrh orientovaný na dáta: AoS, SoA a lokalita vyrovnávacej pamäte

Prispôsob rozloženie dát tomu, ako ich program používa: porovnaj celé záznamy so samostatnými stĺpcami a zmeraj vplyv pri reprezentatívnej záťaži.

Verzia: ISO C++23; implementation support may vary

Syntax

// ISO C++23 — alternative layouts for N records
// T and U are field types; N is a compile-time element count.
#include <array>
#include <cstddef>

template<class T, class U>
struct Record { T x; U y; };

template<class T, class U, std::size_t N>
using AoS = std::array<Record<T, U>, N>;

template<class T, class U, std::size_t N>
struct SoA {
    std::array<T, N> x;
    std::array<U, N> y;
};

// Record i: aos[i].x and aos[i].y, or soa.x[i] and soa.y[i].

Návrh orientovaný na dáta znamená zvoliť reprezentáciu dát podľa operácií, ktoré program vykonáva. Začni pri dôležitých cykloch: zisti, ktoré položky čítajú alebo zapisujú, v akom poradí a ako často. AoS a SoA sú spôsoby uloženia dát, nie kľúčové slová ani samostatné funkcie C++23.

Pole štruktúr (AoS) ukladá celé záznamy súvisle: aos[i].energy a aos[i].id patria tomu istému objektu. Štruktúra polí (SoA) ukladá každú položku do vlastného súvislého poľa: soa.energy[i] a soa.id[i] opisujú ten istý logický záznam. Zachovaj rovnakú dĺžku stĺpcov a poradie záznamov aj pri triedení, vkladaní či odstraňovaní.

Lokalita vyrovnávacej pamäte sa zlepšuje, keď následné prístupy využívajú dáta už načítané do vyrovnávacej pamäte. Ak cyklus číta len často používaný (horúci) stĺpec energy, pri SoA sa do jedného riadka vyrovnávacej pamäte môže zmestiť viac užitočných hodnôt a môže sa načítať menej nevyužitých dát. AoS môže byť výhodnejšie, ak operácia zvyčajne potrebuje väčšinu položiek záznamu naraz.

Žiadne rozloženie nezaručuje zrýchlenie. V tomto príklade konverzia kopíruje obe položky každého záznamu; uchovávanie oboch podôb zaberá viac pamäte a vyžaduje synchronizáciu zmien. Porovnaj optimalizované zostavenia na cieľovom hardvéri s reprezentatívnymi objemami dát a vzormi prístupu. Zahrň konverziu do merania, ak je súčasťou skutočnej záťaže.

Príklady

#include <array>
#include <cstddef>
#include <iostream>

struct Particle {
    int energy;
    int id;
};

struct ParticleColumns {
    std::array<int, 3> energy;
    std::array<int, 3> id;
};

int main() {
    const std::array<Particle, 3> aos{{{2, 101}, {4, 102}, {6, 103}}};
    ParticleColumns soa{};
    for (std::size_t i = 0; i < aos.size(); ++i) {
        soa.energy[i] = aos[i].energy;
        soa.id[i] = aos[i].id;
    }

    int aosSum = 0;
    for (const Particle& particle : aos) {
        aosSum += particle.energy;
    }

    int soaSum = 0;
    for (int energy : soa.energy) {
        soaSum += energy;
    }

    std::cout << "AoS sum: " << aosSum << '\n'
              << "SoA sum: " << soaSum << '\n';
}

Výsledok

AoS sum: 12
SoA sum: 12

Oba cykly sčítajú iba `energy` a pre svoje rozloženie vypíšu `12`. Zhodný výsledok ukazuje rovnakú operáciu na dvoch rozloženiach, nie výkonnostnú výhodu.

Súvisiace lekcie

  • C++ · Lekcia 21 · Pokročilá · Verzia: 3

Zdroje