CKTIS / C++
std::default_sentinel_t — značka konca rozsahu
std::default_sentinel_t je prázdny typ značky konca rozsahu z hlavičky <iterator>. Funguje s iterátormi, ktoré dokážu samy určiť koniec, napríklad std::counted_iterator. Nie je univerzálnou náhradou za end().
Verzia: C++23; repository compiler flag, production runtime not attested
Syntax
#include <iterator>
namespace std {
struct default_sentinel_t { };
inline constexpr default_sentinel_t default_sentinel{};
}std::default_sentinel_t, deklarovaný v <iterator>, je prázdny typ predstavujúci koniec rozsahu. Neukladá adresu konca ani počet prvkov. Potrebné informácie na rozpoznanie konca musí poskytovať spolupracujúci iterátor.
Rozlišujte typ std::default_sentinel_t a objekt std::default_sentinel. Ten je deklarovaný ako inline constexpr default_sentinel_t default_sentinel{};. Môžete odovzdať hotový objekt alebo vytvoriť hodnotu pomocou std::default_sentinel_t{}. Deklarácie v poli syntaxe opisujú knižnicu; vo svojom programe vložte hlavičku namiesto opätovnej deklarácie týchto názvov v namespace std.
Typickým partnerom je std::counted_iterator: uchováva podkladový iterátor a počet zostávajúcich krokov. Porovnanie s touto značkou je rovné, keď je počítadlo nulové. Značka nie je iterátor: neslúži na dereferencovanie ani inkrementáciu. Automaticky nefunguje ani s obyčajným ukazovateľom či ľubovoľným iterátorom kontajnera — vyžaduje sa podpora vhodného porovnávania iterátora so značkou.
V príklade počítadlo 3 obmedzuje prechod na prvé tri prvky poľa, takže očakávaný výstup je 24 nasledované znakom nového riadka. Počítadlo nenahrádza kontrolu platnosti rozsahu: zabezpečte, aby bolo prístupných dosť prvkov, a po dosiahnutí konca iterátor nedereferencujte.
Príklady
#include <iostream>
#include <iterator>
int main() {
int values[] = {4, 8, 12, 16};
auto it = std::counted_iterator(values, 3);
const std::default_sentinel_t end = std::default_sentinel;
int sum = 0;
for (; it != end; ++it) {
sum += *it;
}
std::cout << sum << '\n';
}
Výsledok
24
Zobrazený kód a uvedený výsledok boli overené v izolovanom prostredí metódou zaznamenanou v dôkaze o overení tejto presnej verzie.