std::vector::insert — vkladanie prvkov do vektora
Vložte hodnotu, viac kópií, inicializačný zoznam alebo rozsah iterátorov pred zvolenú pozíciu. Použite vrátený iterátor a zistite, ktoré pôvodné iterátory zostávajú platné.
CKTIS / C++
Syntax, operátory a pojmy programovania. Nájdi vysvetlenie, prezri si príklad a pokračuj v učení.
Vložte hodnotu, viac kópií, inicializačný zoznam alebo rozsah iterátorov pred zvolenú pozíciu. Použite vrátený iterátor a zistite, ktoré pôvodné iterátory zostávajú platné.
`pop_back()` odstráni posledný prvok neprázdneho vektora bez toho, aby vrátil jeho hodnotu. Ak vektor uchováva haldu, `std::pop_heap` zmení usporiadanie prvkov a `pop_back()` zmenší ich počet.
Pridajte jeden prvok kopírovaním alebo z r-hodnoty. Zistite, kedy realokácia zneplatní ukazovatele a prečo pôvodný iterátor `end()` prestane platiť aj bez realokácie.
`reserve(n)` zabezpečí miesto celkovo aspoň pre `n` prvkov, ale žiadne nevytvorí. Použi túto metódu pred sériou pridávaní na koniec, ak poznáš konečný počet prvkov alebo rozumnú hornú hranicu.
`size()` vracia aktuálny počet prvkov v konštantnom čase. Platné indexy určuje tento počet, nie kapacita zistená pomocou `capacity()`.
Vymeňte obsah a kapacitu dvoch vektorov v konštantnom čase. Overte kompatibilitu alokátorov a zistite, ktoré iterátory zostanú po výmene platné.
Porovnajte uloženie po záznamoch a po položkách podľa spôsobu prístupu k údajom, lokality vo vyrovnávacej pamäti a nákladov na prevod.
Na objekt vytvorený pomocou `new T` použi `delete`, na pole vytvorené pomocou `new T[n]` použi `delete[]`. Tieto výrazy riadia životnosť objektov, kým príslušné funkcie s `[]` aj bez nich spravujú pamäť.
Predpona `u8` určuje kódovanie UTF-8 pre reťazcový literál. Dĺžka v kódových jednotkách, počet kódových bodov a počet grafémových zhlukov sú rôzne miery.
Unárne mínus vytvorí opačnú hodnotu jediného operandu. V `return -1;` vznikne hodnota typu `int`, ktorá v tejto funkcii znamená „nenájdené“; nejde o odčítanie.
Unárne mínus vypočíta opačnú hodnotu jedného operandu, kým binárne odčítanie vypočíta rozdiel. Typ po povýšení určuje správanie na hraniciach rozsahu.
Rozlišuj základ zápisu, typ literálu a typ výpočtu. Samotná prípona `u` nezaručuje šírku 32 bitov ani nevynucuje 8-bitovú aritmetiku.
Prípona `u` alebo `U` vyberá celočíselný typ bez znamienka, nie pevnú šírku. `0u` a `1u` majú typ `unsigned int`; väčšia hodnota môže vyžadovať širší typ.
Prípona `ULL` dáva celočíselnému literálu typ `unsigned long long`, ak sa doň hodnota zmestí. Môže tak ovplyvniť výber preťaženej funkcie alebo vyhodnotenie bitového posunu.
`= delete` zakazuje použitie konkrétnej funkcie alebo konštruktora. Deklarácia sa naďalej zúčastňuje výberu preťaženia a neuvoľňuje pamäť.
Zakážte samostatne konštrukciu kopírovaním a kopírovacie priradenie a nechajte prekladač definovať virtuálny deštruktor na správne zničenie objektu cez ukazovateľ na základnú triedu.
Dĺžka textu v UTF-8 závisí od toho, či počítame kódové jednotky, kódové body alebo grafémové zhluky. Príklad počíta a skracuje platné UTF-8 bez rozdelenia kódového bodu.
Prázdne zložené zátvorky neznamenajú vždy inicializáciu hodnotou. Typ určuje, či sa inicializuje skalár, zavolá konštruktor alebo sa použijú pravidlá pre agregáty.
Štruktúrovaná väzba pomenúva zložky jedného objektu. Voľba medzi `auto`, `auto&` a `const auto&` určuje, ako sa objekt uloží alebo ako sa naň odkazuje.
Pomenuj kľúč a hodnotu aktuálneho prvku `std::map` samostatne, aby si ich mohol v rozsahovom cykle `for` čítať bez kopírovania dvojice.
Odovzdávacia referencia T&& umožňuje šablóne prijímať lvalues aj rvalues a zároveň zachovať informácie potrebné na ďalšie odovzdanie argumentu. Vyžaduje správny kontext dedukcie; samotné && nestačí.
Referencia T& je alias objektu alebo funkcie; nevytvára kópiu. Po inicializácii ju nemožno presmerovať. Pri objektových typoch const T& obmedzuje zmeny cez referenciu a môže sa viazať aj na vhodný dočasný objekt.
Ukazovateľ na člen označuje nestatický dátový člen alebo nestatickú členskú funkciu a nie je viazaný na konkrétny objekt. Deklaruje sa pomocou C::* a používa sa s objektom prostredníctvom operátora .* alebo s ukazovateľom na objekt prostredníctvom operátora ->*.
Deklarátor `T*` tvorí typ „ukazovateľ na T“. V zápise `int* p = &value;` obsahuje `p` ukazovateľ na `value`, nie kópiu tohto celého čísla. Poloha `const` určuje, či sa obmedzenie vzťahuje na ukazovaný objekt alebo na samotný ukazovateľ.